Všetka listová zelenina má podobné účinky na zdravie. Obsahujú hlavne železo, vitamín C a K. ide teda o bohatý zdroj zdraviu prospešných látok. Niektoré odrody môžete pritom pestovať celoročne. Hovoríme hlavne o rukole, valeriánke poľnej, špenáte a hlávkovom šaláte.
Valeriánka poľná
Valeriánka poľná je asi najodolnejšou listovou zeleninou. Vytvára prízemnú ružicu a dorastá do výšky desiatich až tridsiatich centimetrov. na pestovanie nie je vôbec náročná. Vyhovuje jej hlinitá, alebo hlinito-piesčitá pôda. Ak ju však posadíte do ťažšej zeminy, porastie i tak. Čo však potrebuje, je dostatok živín. Tie jej môžete dodať hnojivom, vyberte si také, ktoré je bohaté hlavne na vápnik a fosfor. Pestovať ju môžete po akýchkoľvek druhoch zeleniny. Rastie pomerne rýchlo. Listy môžete zbierať už dva mesiace po vysiatí. Na to, aby semienka vyklíčili potrebujú teplotu okolo pätnástich stupňov Celzia. Preto ich vysievame najneskôr v polovici septembra, pokiaľ však pretrváva teplé počasie, pokojne aj koncom mesiaca. Vyrasteným rastlinkám neprekážajú ani mínusové teploty, prežijú i viac ako mínus pätnásť stupňov, takže ich môžete nechať na záhone a konzumovať čerstvé.
Rukola
Rukolu môžete vysievať ešte i začiatkom septembra. Podobne ako pri valeriánke, väčším rastlinkám neprekážajú ani nižšie teploty. Môžete ju teda taktiež nechať na záhone aj počas prvých zimných mesiacov. Jej výhodou je, že s opätovným vysievaním môžete začať ihneď po tom, ako sa vonku na jar roztopí sneh. Na klíčenie totiž nepotrebuje vysoké teploty.
Špenát
Pestujeme ho podobne ako rukolu. Niektoré hybridné odrody sú dokonca určené, vyslovene na pestovanie počas zimy. Ak ho teda chcete pestovať v chladnom období roka, na obale od semienok si prečítajte, o akú odrodu sa jedná. Väčšie listy prežijú aj mínusové teploty.
Hlávkový šalát
Hlávkový šalát môžeme pestovať v zime iba v krytých priestoroch . Nemusí ísť hneď o skleník, stačí aj parenisko, alebo malý fóliovník. Základom je, aby nebol zakrytí snehom. Taktiež nesmie byť vystavený priamemu mrazu.
