Peniaze si schovám pod vankúš

V tomto článku sa chcem pozrieť na význam poisťovní neoficiálne, z takého jednoduchého ľudského hľadiska obyčajného človeka.

Poisťovne musia takisto existovať z určitých príjmov. Nestrážia naše peniaze len tak zdarma, z dobrej vôle. Je to druh podnikania a spôsob, ako sa dostať k pekným peniazom.
úzká peněženka

        Dáva to logiku, nie? Odkiaľ teda potom berú príjmy na svoje fungovanie a platenie svojich zástupcov?

Z môjho pohľadu k peniazom dochádzajú spôsobom, kedy na nás, potencionálnych klientov, idú zo začiatku sladkými rečami. Následne uzavrieme poistku, no ako náhle chceme naše peniaze vybrať, nie je to také jednoduché. Jednoduché by to i bolo, no následne sme donútení nechať poisťovni značnú sumu našej čiastky. Teda príde mi to z ich strany dosť drzé. Následne sa sladké reči skončia a jednáme o tom, koľko našich peňazí im musíme nechať.

        Dopustili sme sa totiž hrozného zločinu, chceme späť naše peniaze. Odkiaľ berú tú drzosť napomínať nás a deliť sa s našou sumou?!

Ja ten systém poisťovní proste nechápem.  Dať v podstate cudzím ľuďom svoje zaslúžené peniaze a ak ich chcem naspäť, tak sa mám dojednávať o tom, že im polovicu nechám a ešte budem napomínaný?! Najskôr vás nahovoria na čo najdlhšiu poistku, vraj vo vašom záujme. No ak by sa vám tie peniaze už zišli, realita bude taká, že porušujete dohodu a podstatnú sumu vašich peňazí si nechajú už navždy. Tak prepáčte, že chceme svoje peniaze!
velká banka

        Práve na takýchto veciach poisťovne bohatnú a je to ich zdroj obživy.

Ak sa k vašim peniazom dostanú, už ich nebudú chcieť len tak pustiť. Potrebujú ich predsa aj oni. Ak sa na to pozriem z obyčajného, logického hľadiska, najradšej by som si peniaze odkladal ja sám a sám za ne budem i zodpovedný. Sám so sebou sa deliť nemusím a ani sa sám seba nemusím doprosovať. Koľko peňazí chcem, toľko si aj zoberiem a koľko si odložím, toľko budem mať odložených. Je to predsa také jednoduché. Len nesmieme podľahnúť tlakom a sladkým rečiam.


Chcete poslušné alebo samostatné dieťa?

Dnešná doba priniesla nový fenomén – neposlušné deti. V minulosti bolo bežným javom, že dieťa dostalo po zadku alebo facku. Dnešné mladé rodiny sa trestaniu detí bitím vyhýbajú, a tak je bežným javom na našich uliciach, v obchodoch i doma  kričiace neposlušné dieťa.

křik

Dieťa predškolského veku má zvyčajne veľa potrieb a požiadaviek, ktoré sú s tými rodičovskými často v rozpore. Chce ísť von a to hneď, potrebuje nutne dupnúť do kaluže, chce sa hrať s loptou, a nie na piesku. Kvôli nevyzretej centrálnej nervovej sústave nemá dieťa ešte vyvinutú trpezlivosť. Rodičia sa spočiatku snažia vysvetľovať, neskôr sa veci začnú riešiť príkazmi a zákazmi. Namiesto zlepšenia situácie ale dieťa často reaguje krikom, vzdorom alebo uzatváraním sa do seba. Ako z toho von?

Najprv je dôležité ujasniť si, k čomu chcete dieťa vychovať.
1. K poslušnosti, aby počúvalo vaše príkazy a pohybovalo sa v hraniciach, ktoré mu nastavíte. Budete mať pokoj a pocit, že máte vychované a poslušné dieťa, ale stane sa z neho jedinec, ktorý sa nevie sám rozhodovať a niesť zodpovednosť za  svoje činy.

2. K samostatnosti, nezávislosti a schopnosti niesť zodpovednosť za dôsledky svojho konania.
Hlavným princípom výchovy k samostatnosti a nezávislosti je odmeňovať a láskavo nastavovať hranice. Dieťa v tomto veku ešte nerozlišuje hru od ne-hry.  Behanie po obchode považuje za naháňačku. S radosťou berie do rúk všetko, čo vidí. Najlepšie je ešte pred príchodom do obchodu dieťa upozorniť  „Potrebujem, aby si po obchode nebehal/nebehala, bojím sa, je tam veľa ľudí.“ Takouto vetou nastavíte hranice a budete ich musieť dôsledne dodržiavať.

chlapec

Maznanie, oceňovanie, radostné šantenie – to všetko vás povedie ku spoluprežívaniu. Postupne sa vám podarí na seba naladiť a  nebudete potrebovať zlosť a krik na komunikáciu s dieťaťom. Vytvoríte tak medzi sebou pevné puto dôvery, ktoré pretrvá do dospelosti.

Ako viesť deti k správnemu rozhodovaniu

Častokrát sa hneváme, aké sú deti majetnícke, že by sa hrali najradšej so všetkými hračkami a ochutnali z každého jedla. Je to preto, že sa ešte nenaučili rozlišovať správnu mieru a vyberať si jednu vec z mnohých. S trochou praxe sa to však dokážu veľmi rýchlo naučiť. Môžete im v tom pomôcť tým, že im dáte možnosť výberu z rôznych vecí, ktoré sa ich týkajú.
dítě s hračkami

Tu sú niektoré z nich, ktoré zvládnu už deti predškolského veku:

1, Dáme mu na výber z dvoch druhov oblečenia.

2, Ovocie, ktoré si dá na desiatu.

3, Hračku, s ktorou sa bude hrať.

4, Kamaráta, s ktorým sa bude hrať na ihrisku.

5, Obrázok, ktorý si nakreslí na výkres a farbu, akou ho vymaľuje.

6, Knižku, ktorú si bude pozerať.

7, Príchuť zmrzliny, akú mu kúpite.

8, Sladkosť po obede.

9, Čo si postaví z kociek alebo lega.

10, Ktoré autíčko si vyberie na hranie
hra s otcom

Pravidlá:

1, Nenavádzajte dieťa na správnu odpoveď. Ak nemáte na výber dve rovnako vhodné možnosti, tak mu na výber nedávajte.

2, Nesnažte sa mu dokázať, že sa rozhodlo zle. Ak sa naozaj mohlo rozhodnúť lepšie, zistí to aj samo, poučí sa z toho a nabudúce si vyberie lepšie. Vyhnite sa poučovaniu.

3, Nechajte ho niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak už zahryzlo ho hrušky a rozmyslelo si, že jablko by bola predsa len lepšia alternatíva, nenegujte váhu jeho predchádzajúceho rozhodovania tým, že mu potom dáte aj vec, ktorú si na začiatku nevybralo. Tým by celé to rozhodovanie stratilo zmysel.

4, Nedajte mu všetko naraz. Keď si jednu vec vyberie, druhú odložte. Práve takto by ste ho mohli rozmaznať, že pred neho dáte všetko naraz a dieťa nevie, ktorú vec má použiť skôr. Keď mu to ostatné odložíte, naučí sa, že jeho rozhodnutie má nejakú váhu a bude mu prikladať väčšiu dôležitosť.

5, Nedávajte mu nekonečné množstvo možností. Toto pravidlo sa týka najmä výberu sladkostí v obchode a výberu desiaty, ale aj k výberu oblečenia. Hlavne keď je mladšie, nedávajte mu na výber z celej skrine plnej oblečenia alebo z celého obchodu plného lákavých sladkostí.

6, Nenechávajte ho rozhodovať stále. Neurobte si z toho domácu rutinu. Váš potomok si na viaceré možnosti zvykne a nebude vedieť pochopiť, keď raz nedostane na výber.

7, Nenechajte dieťa rozhodovať o veľkých veciach, ktoré sa týkajú celej rodiny. To, či sa v ten deň pôjdete s rodinou kúpať, alebo pôjdete do ZOO predsa nezáleží od aktuálnej nálady a chuti najmenšieho člena rodiny. Ani aký typ gauča si kúpite alebo či budú na obed špagety alebo segedínsky guláš. Môže si však vybrať, ktoré hračky si na výlet zoberie, pri ktorých zvieratkách strávi viac času alebo či si dá dupľu.

8, Postupne ho veďte k tomu, aby si uvedomilo, že aj všetci ostatní majú možnosť si vybrať a že tam, kde začína sloboda druhého, končí tá jeho. Tak, ako rešpektujete vy jeho, musí rešpektovať aj on vás.

 rodinná precházka

Samozrejme, vždy je potrebné brať ohľad na konkrétnu situáciu, na Vaše aktuálne možnosti(finančné, časové), na to, aby sa Vaše dieťa nezranilo, aby si nevybralo jedlo, ktoré mu spôsobuje alergiu, alebo ktoré má od lekára zakázané.