Fenomén minulého desaťročia sa udržal až doteraz. Sociálna sieť, ktorá mala spájať len študentov na univerzite dnes spája miliardu ľudí. Či už priateľov, rodinu alebo cudzincov, ktorí si chcú poprezerať vaše fotky. Kedy však hovorím o chorobnej naviazanosti na službu, ktorá sa zdala byť úspešná a revolučná?
Prečo práve Facebook?
Je to doposiaľ najväčšia sociálna sieť a spolu s Instagramom má dosah na miliardy. To nie je zanedbateľné číslo. Preto sa prevádzka pri takejto vyťaženosti nedá stále udržať. Ani s peniazmi, akými disponujú, pretože sme videli šialenstvo, ktoré postihlo bežných ľudí. Je však otázne, prečo tento výpadok nastal. Viacerí sa totiž s úsmevom na perách pýtajú, či to nebol len sociálny experiment, ako budú užívatelia reagovať.
Dokážeme ešte normálne žiť?
Štatisticky sa totiž viac a viac ľudí stáva závislých na internete a sociálne siete sú veľkou časťou v rybníku. Mnohí sa neraz zdráhajú priznať, ako veľmi sa ich život zmenil s pripojením na internet. Dnes by sme poľahky našli domácnosť, ktorá sa namiesto rozhovoru venuje četovaniu alebo prehľadávaniu internetu. Možno aj vďaka tomu by sme si mali uvedomiť, že zopár chvíľ oddychu od elektroniky by neprospelo len nám a zdraviu, ale aj vzťahom, ktoré sa s nástupom aplikácií mali zlepšiť.
Zúfalí ľudia konajú zúfalo
To platí hlavne u nedočkavcov. Na internete sa mnohí podelili o tom, ako sa nefungujúci Facebook snažili spojazdniť. Jedni neprestajne reštartovali svoje zariadenia, druhí zašli tak ďaleko, že obnovili základnú továrenskú inštaláciu a tak prišli o všetky informácie. Našli sa aj taký, čo si mysleli, že výmena SIM karty bude na niečo dobrá. Nakoniec, samotné využívanie nemá nič spoločné so znalosťami o sieťach alebo elektronike. A čo ste robili vy v nedeľu popoludní? Skúste sa o tom podeliť aspoň so svojimi známymi, aby ste vedeli, ako na tom ste.