Dnešná doba priniesla nový fenomén – neposlušné deti. V minulosti bolo bežným javom, že dieťa dostalo po zadku alebo facku. Dnešné mladé rodiny sa trestaniu detí bitím vyhýbajú, a tak je bežným javom na našich uliciach, v obchodoch i doma kričiace neposlušné dieťa.

Dieťa predškolského veku má zvyčajne veľa potrieb a požiadaviek, ktoré sú s tými rodičovskými často v rozpore. Chce ísť von a to hneď, potrebuje nutne dupnúť do kaluže, chce sa hrať s loptou, a nie na piesku. Kvôli nevyzretej centrálnej nervovej sústave nemá dieťa ešte vyvinutú trpezlivosť. Rodičia sa spočiatku snažia vysvetľovať, neskôr sa veci začnú riešiť príkazmi a zákazmi. Namiesto zlepšenia situácie ale dieťa často reaguje krikom, vzdorom alebo uzatváraním sa do seba. Ako z toho von?

Najprv je dôležité ujasniť si, k čomu chcete dieťa vychovať.
1. K poslušnosti, aby počúvalo vaše príkazy a pohybovalo sa v hraniciach, ktoré mu nastavíte. Budete mať pokoj a pocit, že máte vychované a poslušné dieťa, ale stane sa z neho jedinec, ktorý sa nevie sám rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje činy.

2. K samostatnosti, nezávislosti a schopnosti niesť zodpovednosť za dôsledky svojho konania.
Hlavným princípom výchovy k samostatnosti a nezávislosti je odmeňovať a láskavo nastavovať hranice. Dieťa v tomto veku ešte nerozlišuje hru od ne-hry. Behanie po obchode považuje za naháňačku. S radosťou berie do rúk všetko, čo vidí. Najlepšie je ešte pred príchodom do obchodu dieťa upozorniť „Potrebujem, aby si po obchode nebehal/nebehala, bojím sa, je tam veľa ľudí.“ Takouto vetou nastavíte hranice a budete ich musieť dôsledne dodržiavať.

Maznanie, oceňovanie, radostné šantenie – to všetko vás povedie ku spoluprežívaniu. Postupne sa vám podarí na seba naladiť a nebudete potrebovať zlosť a krik na komunikáciu s dieťaťom. Vytvoríte tak medzi sebou pevné puto dôvery, ktoré pretrvá do dospelosti.